Čo si zbaliť do Číny s dieťaťom: naše skúsenosti po 30 dňoch na cestách

Do čoho sa zbaliť pri toľkých presunoch?

Pre nás bolo dôležité zbaliť sa do čo najmenšieho počtu kusov batožiny, aby sme sa vedeli rozumne a pohodlne presúvať z miesta na miesto. V tomto smere nedáme dopustiť na značku Thule, ktorá nás vybavila kompresnými obalmi a dvoma hlavnými ruksakmi.

Keď som prvýkrát uvidela len tri pripravené ruksaky, neveriacky som na ne pozerala. Naozaj nám to bude stačiť na mesiac v Číne? Stačilo. Keď sme si všetko nanečisto pobalili, zistili sme, že každá vec má svoje miesto, nič sa nemačká a v batohoch zostalo dokonca aj trochu voľného priestoru.

Markusove veci sme balili do ruksaku Thule Aion s objemom 28 litrov, aby sme mali počas letu všetko potrebné neustále po ruke. Druhý ruksak, Thule Landmark s objemom 70 litrov, bol plný oblečenia a spolu s detským turistickým nosičom Thule Sapling putoval do podpalubia.

K modelu Thule Landmark patrí aj menší odnímateľný batoh, ktorý sa dá pripnúť spredu na hlavný ruksak. V praxi sme tak cestovali s tromi batohmi, pričom ten najmenší slúžil výhradne na elektroniku. Vďaka tomu sme ju mali počas presunov vždy poruke.

Spätne môžeme povedať, že zbaliť sa len do dvoch hlavných ruksakov bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme pred cestou urobili. Pri množstve presunov, ktoré nás v Číne čakali, by bola väčšia batožina skôr na príťaž.

Oblečenie na mesiac v Číne

Keďže sme sa rozhodli cestovať len s minimom batožiny, bolo jasné, že si nemôžeme zbaliť veci na celý mesiac. Počítali sme s tým, že si vezmeme oblečenie približne na jeden týždeň a počas cesty budeme pravidelne prať. Bola to trochu stávka do lotérie, no nakoniec sa ukázalo, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí.

Okrem troch ubytovaní sme mali všade možnosť vyprať si veci. Niekde sme mali práčku priamo k dispozícii, inde nám s praním pomohol personál ubytovania. Pranie tak nepredstavovalo žiadny zásadný problém.

Veľkú časť našej výbavy tvorili kúsky od Nalehko a Rabu. Každý z nás mal so sebou štyri funkčné tričká Rab Syncrino Base, krátke turistické nohavice, mikinu, dlhé nohavice a nepremokavú bundu. Cestovali sme prevažne v pohodlných voľnočasových nohaviciach.

Väčšinu tričiek tvorilo merino alebo kombinácia merino vlny a polyesteru. Práve to sa ukázalo ako jedno z najlepších rozhodnutí pri balení. Tričká sme nemuseli prať po každom použití, rýchlo schli a ani po niekoľkých dňoch nosenia nezapáchali. Vďaka tomu sme si počas mesačnej cesty vystačili s minimálnym množstvom vecí.

Príjemným prekvapením boli aj čínske práčky. Krátke pracie programy často trvali len približne hodinu, takže sme pranie bez problémov zvládali aj počas presunov medzi jednotlivými miestami.

Nie vždy však bolo jednoduché veci vysušiť. Niektoré ubytovania síce disponovali sušičkou, no častejšie sme sušili priamo na izbe. Po večeroch tak viseli tričká, nohavice a ponožky doslova všade – na stoličkách, vešiakoch, pri klimatizácii či na oknách. Aj to patrí k dlhodobému cestovaniu.

Pred odchodom sme mali rešpekt z toho, že nás v Číne môže prekvapiť chladnejšie počasie. V itinerári sme totiž mali aj vysokohorské oblasti vrátane Yulong Snow Mountain a treku Tiger Leaping Gorge. Aj preto sme si zbalili niekoľko teplejších kúskov – mikinu Rab Evolute, dlhé merino tričko od Nalehko, nepremokavú bundu, buffku a teplú čiapku. Viac teplých vrstiev sme so sebou nemali.

Spätne môžeme povedať, že dlhé oblečenie sme počas tridsiatich dní využili len niekoľkokrát. Na druhej strane, nepremokavé bundy Rab Firewall Mountain sa ukázali ako neoceniteľná súčasť výbavy, pretože dážď nás zastihol viackrát.

Úplne zbytočne sme so sebou niesli teplé čiapky a buffky. Za celý mesiac sme ich z batoha nevytiahli ani raz. Avšak keby sme ich nemali, určite by ich bolo treba.

Lekárnička a očkovanie pred cestou

Pred cestou sme sa informovali, aké očkovania sú pre cestu do Číny odporúčané. Po konzultácii s lekárkou sme si obnovili očkovanie proti brušnému týfusu. Markusa sme nechali zaočkovať proti hepatitíde A a meningokokom.

Zároveň sme si nechali poradiť, aké lieky by sme si mali vziať so sebou. Do lekárničky sme pribalili najmä lieky, ktoré by sa v zahraničí mohli zháňať ťažšie alebo by sme pri nich nechceli riešiť jazykovú bariéru. Išlo napríklad o antibiotiká predpísané lekárom, lieky na alergiu, Paralen, náplasti na otlaky či výbavu na ošetrenie drobných poranení.

Pre Markusa sme mali pripravenú aj samostatnú detskú lekárničku. Nechýbali v nej kvapky do očí a nosa, lieky na zníženie horúčky a tlmenie bolesti, antihistaminiká, antibiotiká predpísané lekárom ani lieky na črevné ťažkosti. Tie sme si zobrali skôr pre istotu, napriek tomu, že sme všetci užívali probiotiká.

Keďže sme nechceli riskovať žalúdočné problémy, všetci traja sme približne mesiac pred cestou začali užívať probiotiká a pokračovali sme s nimi aj počas pobytu v Číne. Či to bol hlavný dôvod, nevieme, no počas celej cesty sme nemali žiadne vážnejšie tráviace problémy. Nikto z nás netrpel hnačkou ani zvracaním, ak nerátame Markusove občasné patálie s vracaním počas dlhších jázd taxíkom či kľukatými cestami v autobuse.

Mali sme tiež pocit, že čínske lekárne sú veľmi dobre vybavené a väčšinu bežných liekov či zdravotníckych potrieb je možné bez problémov zohnať aj priamo na mieste.

Čo nás však mrzelo, bolo, že sme si so sebou nezobrali Kinedryl a Fenistil gél na štípance. Práve tieto dve veci by sme dnes do batožiny určite pribalili.

Kozmetika, opaľovací krém a drobnosti

Pri kozmetike sme sa držali jednoduchého pravidla: nič zbytočné, nič navyše. Zobrali sme si zubné kefky, pasty, deodoranty, opaľovací krém a malé množstvo hustého pleťového krému, ktorý som si vytlačila do približne 10 ml téglika a používala ho ako nočný krém. Dekoratívnu kozmetiku ani prípravky na odličovanie sme so sebou nebrali.

V tomto nás však Čína príjemne prekvapila. Prakticky na každom ubytovaní sme dostali zubné kefky, pastu, hrebeň a ďalšie hygienické potreby. Ekologické to síce veľmi nie je, pretože väčšina týchto vecí je jednorazová, no z pohľadu cestovateľa je to určite pohodlné. My sme však využívali vlastnú kozmetiku.

Ak cestuješ do Číny v máji, opaľovací krém si určite nezabudni pribaliť. My sme počas mesiaca minuli celé 250 ml balenie do poslednej kvapky. Zároveň sme zistili, že zohnať ho nie je úplne jednoduché. Na rozdiel od Slovenska sa nepredáva v každom obchode a dostupný býval najmä v drogériách, ktorých sme po ceste veľa nestretli. Číňania sa totiž pred slnkom chránia skôr oblečením – bežne sme stretávali ľudí zahalených od hlavy po päty a ešte aj s dáždnikmi nad hlavou.

Slnečné okuliare boli pre nás ďalšou absolútnou nevyhnutnosťou. Tie Mišove však prišli o život vďaka Markusovým rýchlym rukám.

Elektronika a nabíjanie v Číne

Do menšieho batohu, ktorý je súčasťou Thule Landmark, putovala všetka elektronika. So sebou sme mali zrkadlovku Canon 5D Mark III s dvoma objektívmi, kameru DJI Osmo 4, mikrofóny DJI Mic Mini a celý organizér Thule plný káblov, nabíjačiek a ďalšieho príslušenstva.

Príjemným zistením bolo, že na väčšine ubytovaní bolo možné pripojiť USB káble priamo do elektrických zásuviek. Len výnimočne sme potrebovali redukciu, ktorú nám na recepcii vždy bez problémov zapožičali.

Powerbanku sme si z domu napokon nezobrali. Pred cestou sme sa totiž dočítali, že pri niektorých letoch môžu mať problém s powerbankami bez čínskej certifikácie CCC, a nechceli sme riskovať, že nám ju zhabú. Nakoniec sa ukázalo, že to nebol žiadny problém. Pri prvej príležitosti sme si novú powerbanku kúpili približne za štyri eurá. Zároveň sme prakticky na každej ulici vídali žlté automaty na zdieľané powerbanky, ktoré si bolo možné požičať. Túto možnosť sme však nakoniec nevyskúšali.

Čo sme zbalili pre dvojročné dieťa

Ruksak Thule Aion 28 patril Markusovi. Okrem plienok a vlhčených utierok v ňom nechýbali hračky, ceruzky, zošit na kreslenie, magické pero Albi s knižkami a ďalšie knihy na čítanie, respektíve skôr na pozeranie. A hlavne kopec jedla počas cestovania.

Plienky sme si zobrali len na cestu a prvé dni pobytu. Predpokladali sme, že ich budeme bez problémov dokupovať priebežne, no realita bola trochu iná. V menších obchodoch či potravinách, na aké sme zvyknutí z domu, sme ich väčšinou nenašli. Často sme museli hľadať špecializované obchody s detskými potrebami, kde boli plienky o niečo drahšie.

Paradoxne, prvé plienky pre Markusa sme nakoniec kúpili v malom obchode pripomínajúcom sklad, plnom políc až po strop a najrozmanitejšieho tovaru. V tom istom obchode sme zohnali aj zabudnuté štikátko na nechty. Nožničky sme so sebou radšej nebrali, a tak sme boli odkázaní na miestne obchody. Aj zohnať obyčajné štikátko však nebolo úplne jednoduché.

Spätne môžeme povedať, že pri balení na dlhú cestu s dieťaťom sa oplatí držať jednoduchého pravidla: zobrať menej vecí, ale kvalitných.

V ďalších článkoch sa podrobnejšie pozrieme na to, ako sme zvládali dlhé presuny vlakmi, lietadlami a taxíkmi s malým dieťaťom. Samostatný článok venujeme aj aplikáciám, bez ktorých by sme dnes do Číny už nešli.

Pozri aj prvý článok zo série – Čína o plánovaní cesty.