Obsah
V Pokhare nás už svrbia nohy a pizza nestačí. Meníme plány a vyrážame na Poon Hill. Dva dni, tisíce schodov a východ slnka, ktorý ti vyrazí dych. Ideš?
Po pár dňoch ničnerobenia v Pokhare sa dostavuje nuda. Nohy nás už svrbia, hlava pýta hory a my vieme, že musíme vypadnúť z civilizácie. Je to jasné, prahneme po ďalšom dobrodružstve! Hľadáme alternatívu k Annapurna Circuit, ktorý kvôli nepriaznivému počasiu s ťažkým srdcom zavrhujeme.
Chceme parádne výhľady a krátky trek blízko Pokhary. Našu pozornosť si získava Poon Hill trek. Itineráre v cestovkách síce píšu o piatich dňoch, ale my máme v pláne „rýchlovku“. Dva dni a dosť. Presne toľko potrebujeme na poslednú dávku himalájskeho adrenalínu.
Sloboda bez sprievodcu a štart z Pokhary
Ráno sme v hoteli zbalili len to najnutnejšie a vyrazili. Namiesto natriasania sa v lokálnom autobuse sme zvolili taxík do Nayapulu. Je to rýchlejšie, pohodlnejšie a bez zbytočných nervov. Z Nayapulu nás zobral džíp do Hille, kde sa končí civilizácia a začínajú schody.
Malá poznámka: Ak si predstavuješ Himaláje, skaly, sneh a ľad, ostaneš sklamaný, pretože dostaneš džungľu. A poriadne sparno.
Po treku na Manaslu si konečne užívame chvíle bez sprievodcu. Náš Krishna bol síce skvelý, ale tu sme mali zrazu absolútnu voľnosť. Možnosť slobodne sa rozhodnúť, kedy a čo chceme jesť, kde prespíme a či vôbec pôjdeme ďalej.
Schody, ktoré preveria nohy
Smer Ghorepani. Tento trek je známy jednou vecou – schodmi. Nie pár desiatkami, ale tisíckami. Žiadne technické lezenie, len konštantné „hore, hore a ešte raz hore“.
Takto asi vyzerajú schody do neba. Nekonečné a monotónne stúpanie. Viac ako 3 500 schodov.
Všade okolo nás je hustá, sýtozelená džungľa – niečo, čo sme na Manaslu v takejto intenzite vôbec nezažili. Je to fascinujúce, ale to vlhké dusno pod korunami stromov nám dáva poriadne zabrať. Kým na veľkom treku sme riešili riedky vzduch, tu bojujeme s vlhkosťou, ktorá nám lepí tričká na chrbát hneď po prvom kilometri.
„Maca, to zvládneš. Krok za krokom. Schod za schodom a za ním ďalší schod a ďalší… Koľko ešteeeeeee???“
Mišo sa odo mňa nenápadne vzďaľuje. Nevládze už počúvať moje nekonečné vyplakávanie. Volí taktiku bezpečného odstupu a radšej mi ide kúpiť Snickers na posilnenie.
Nakoniec sme to predsa len vytiahli do Ghorepani (2 800 m n. m.). 11,5 kilometra a vyše 1 700 výškových metrov v nohách. Na „dvojdňový výlet“ celkom slušný výkon.
Len čo vchádzame do nášho tea housu, spúšťa sa brutálny lejak s krupobitím. Himaláje nám opäť ukazujú, kto je tu pánom.
Nám to ale vôbec neprekáža. Domáci zakúria v piecke uprostred miestnosti a my si vytvárame vlastnú pohodu. Plán je jasný: vyjesť celý bar a prečítať aspoň pár kapitol z knihy. Cestoviny s paradajkovou omáčkou, teplo z pece a zvuk búrky. Aj takto môže vyzerať večer v horách.
Ráno, na ktoré nezabudneš
Vstávame skoro, aby sme už na východ slnka obdivovali tie vysokánske kopce. V nohách máme ďalších 3 000 schodov (ak by ich bolo včera náhodou málo) smerom na vyhliadku Poon Hill. Opar počas stúpania však neveští nič dobrého. Chlapíkovi v búdke platíme vstupné a zvyšok cesty sa už neponáhľame. Počasie nám proste nepraje.
Stojíme hore pred tými zatiahnutými horami, čakáme a dúfame. Hundrem, že mi je zima a že to počasie je na h…. Mišo radšej mlčí a stojí opodiaľ. S malou dušičkou hľadí smerom k horám. Rozhovorom s nemeckým párom si krátime čas a snažíme sa nemyslieť na to, že sme sem šli zbytočne.
A zrazu to prišlo…
Počasie sa nad nami zľutovalo. Vykukne slnko a opar sa rozplynul ako moja zlá nálada. Prvé lúče osvetlia masív Annapurna, následne sa pridáva Dhaulagiri a ikonická Machapuchare v plnej kráse.
Farby sa menia každou minútou a my len stojíme a nasávame atmosféru. Toto je presne ten moment, pre ktorý sa sem chodí. A ešte pre kopec fotiek, takže dávam nášmu foťáku znovu zabrať.
Zostup, ktorý bolí viac ako výstup
Po raňajkách v Ghorepani prichádza tá menej romantická časť. Návrat. Tie isté schody, ktoré sme včera s námahou vyšliapali, musíme teraz „zbehnúť“ dole.
Keď sa hore počasie konečne umúdrilo, na chvíľu sme mali pocit víťazstva. Ten nás však rýchlo prešiel počas zostupu. S klesajúcimi metrami sa totiž vrátilo to pravé džungľové peklo a neskutočné horúco, pri ktorom sme len s nostalgiou spomínali na ranný mráz pod vrcholom.
Schody sú strmé, nepravidelné a nekonečné. Cestou dole vnímam, ako veľmi sa zvažujú, takže svoje rútenie sa a skackanie si po pár zakopnutiach rýchlo rozmyslím… Predsa len, rozbiť si tu hlavu nechcem.
Z Hille nás džíp a následne taxík hodili späť do civilizácie. Ten kontrast je neuveriteľný:
06:00 – Mrzneme na vrchole a pozeráme na osemtisícovky.
18:00 – Sedíme v Pokhare v Roadhouse Cafe s nemeckým párom a pred nami burger a orosené pivo.
Tipy
- Vyraz na Poon Hill skoro ráno – kvôli svetlu aj menšiemu počtu ľudí
- Zober si čelovku, ráno ideš potme
- Priprav sa na schody – fyzicky potrápia viac než vzdialenosť
- Ideálne ako aklimatizačný trek alebo záver cesty
- Ubytovanie rieš priamo na trase (tea houses)
FAQ
Kde sa nachádza Poon Hill trek?
Poon Hill trek sa nachádza neďaleko mesta Pokhara v oblasti Annapurna v Nepále.
Ako dlho trvá Poon Hill trek?
Štandardne trvá 2 dni, prípadne 3 dni pri pomalšom tempe.
Je Poon Hill trek náročný?
Fyzicky stredne náročný kvôli veľkému množstvu schodov, technicky jednoduchý.
Treba sprievodcu na Poon Hill trek?
Nie, trek je dobre značený a zvládneš ho aj bez sprievodcu.
Aké hory uvidíš z Poon Hill?
Z vrcholu uvidíš Annapurny, Dhaulagiri a Machapuchare.