Obsah
Dva dni v Zhangjiajie a slávne Avatar Mountains. Nádherné výhľady, no aj nekonečné davy, nečakaná nemocnica a úskalia cestovania s malým dieťaťom.
Príchod na hotel
Po takmer ôsmich hodinách vo vlaku sme dorazili do mestečka Wulingyuan, ktoré je hlavnou vstupnou bránou do národného parku Zhangjiajie. Práve tu sa nachádzajú slávne Avatar Mountains – miesto, kvôli ktorému sem prichádza väčšina turistov.
Na recepcii hotela nás prvýkrát príjemne prekvapili. Bez problémov sme sa dohovorili po anglicky, objednali nám trojdňové vstupenky do parku a vysvetlili, ako celý systém funguje. Bez toho by sme boli stratení, napriek tomu, že domácu úlohu sme si poctivo urobili.
Chaos v názvoch: Zhangjiajie verzus Wulingyuan
Ak si práve plánuješ cestu do tejto oblasti, priprav sa na poriadny chaos v názvoch. Aj my sme sa v tom spočiatku úplne strácali. Raz sa spomína Zhangjiajie, inokedy Wulingyuan, potom Zhangjiajie National Forest Park alebo Wulingyuan Scenic Area. Chvíľu sme mali pocit, že ide o štyri rôzne miesta. V skutočnosti je to oveľa jednoduchšie, len to z internetu často nie je vôbec jasné.
Zhangjiajie je najznámejšou vstupnou bránou do oblasti Wulingyuan, kde sa nachádza Zhangjiajie National Forest Park s ikonickými skalnými vežami, ktoré preslávil film Avatar.
- Zhangjiajie je názov mesta, do ktorého väčšina cestovateľov prichádza (nachádza sa tu aj letisko a hlavná vlaková stanica).
- Wulingyuan je mestečko pri východnom vstupe do národného parku, kde býva veľa turistov – vrátane nás.
- Zhangjiajie National Forest Park je samotný národný park s ikonickými Avatar Mountains.
- Wulingyuan Scenic Area je širšia chránená oblasť UNESCO, do ktorej patrí aj národný park, Tianzi Mountain, Yuanjiajie a ďalšie atrakcie.
Počas plánovania som mala pocit, že čím viac článkov čítam a čím viac máp pozerám, tým menej sa v tom vyznám. Až keď sme prišli na miesto, všetko do seba zrazu zapadlo. Preto budem v článku používať názov Zhangjiajie, pod ktorým túto oblasť pozná väčšina cestovateľov, aj keď sme v skutočnosti bývali vo Wulingyuane. A tiež sa tam samotná najznámejšia oblasť nachádza.
Plánovanie návštevy parku a výber ubytovania
Národný park je obrovský. Za jeden deň ho jednoducho nestihneš. Navyše, nedá sa všade dostať pešo. Medzi jednotlivými časťami premávajú autobusy, na niektoré vyhliadky vedú lanovky a k najznámejším skalám ťa vyvezie výťah Bailong Elevator. Ak chceš park prejsť rozumne, potrebuješ aspoň dva dni.
Hotel sme vyberali zámerne len pár minút od vstupu East Gate. Po skúsenostiach z Guilinu sme si povedali, že čím menej presunov, tým lepšie.
Prvý deň: opar a davy
Vonku pršalo. Normálne by nás to mrzelo, lenže práve vďaka dažďu boli prvé výhľady úplne magické. Medzi skalnými vežami sa prevaľovali oblaky a hmla, takže celé pohorie pôsobilo presne tak, ako ho poznáš z fotografií. Práve tento deň bol z pohľadu atmosféry asi najkrajší.
Na druhej strane sme veľmi rýchlo zistili, že návštevu parku nám budú komplikovať autobusy. Pri vstupe cez East Gate sme nastúpili na linku smerujúcu k výťahu Bailong (autobusy tu premávajú po dvoch trasách, jedna k výťahu, druhá na Tianzi Mountain). Cesta trvala asi pol hodinu a Markus ju znášal čoraz horšie.
Približne v polovici trasy sme si všimli zastávku, od ktorej viedol turistický chodník. Náš plán bol teda jasný: pozrieme si výťah a jeho okolie, a potom sa sem autobusom vrátime, aby sme pokračovali pešo a Markus sa mohol pokojne vyspať v nosiči.
Magický Bailong Elevator
Najprv sme obdivovali skalné útvary priamo pod výťahom, vystáli si prekvapivo krátky rad a nastúpili. Vonku pršalo a bolo tesne po májových sviatkoch, takže moja naivná predstava bola, že tam bude ľudoprázdno. Nemohla som byť ďalej od pravdy. Rýchlo som si uvedomila, že v Číne je len minimum miest, kde nikoho nestretneš, a dážď pre domácich nie je absolútne žiadna prekážka.
Do výťahu sme však nastúpili ako prví a chytili sme tie najlepšie miesta priamo pri presklenej stene. Kabína začala stúpať a asi dve minúty sme išli len tmavými útrobami hory. A potom sa to stalo. Otvorila sa pred nami neuveriteľná panoráma a my sme tam stáli s otvorenými ústami. Zrazu sme tie slávne „poletujúce skaly“ sledovali priamo z výšky. Pri východe z výťahu nás čakala terasa s ďalšími ohromujúcimi výhľadmi. Ešte chvíľu sme sa kochali a následne sme zamierili výťahom opäť dole.
Autobusový omyl a nečakané schody
V parku je dobré veľmi pozorne sledovať, kam ktorý autobus ide a kde stojí. Pri ceste od výťahu sme nastúpili na prvý autobus v domnení, že nás vyhodí na našej vyhliadnutej zastávke Sansuo. Nevšimli sme si však, že tento spoj tam vôbec nestojí, a tak sme sa nechtiac odviezli až na úplný začiatok ku vstupu do národného parku. Celú polhodinovú cestu sme tak museli absolvovať znova.
Na druhý pokus sme už úspešne vystúpili na zastávke Sansuo. Ďalším autobusom sa nám už ísť nechcelo a kvôli Markusovi sme sa rozhodli pokračovať radšej pešo. Mali sme v pláne príjemnú prechádzku – chceli sme prejsť pravdepodobne slávnym údolím Golden Whip Stream, no pešie trasy tu boli značené dosť chaoticky. Nakoniec sme sa vydali trasou smerujúcou k hornej stanici lanovky na Tianzi Mountain.
Vtedy sme ešte netušili, do čoho ideme. Nebolo to totiž len pár schodov. Začalo ich byť niekoľko stoviek. Potom ďalšie stovky. Kým sme sa dostali hore, nastúpali sme po vlastných približne 600 výškových metrov.
Práve tam sa ozvala moja pravá noha. Najprv len jemne pobolieval priehlavok. Potom členok. A s každým ďalším schodom sa bolesť stupňovala.
Tianzi Mountain
Nakoniec sme to predsa len zvládli a vyšli až na samotný vrchol Tianzi Mountain. Musím však uznať, že tie výhľady stáli za každú jednu kvapku potu. Následne sme nastúpili na lanovku, z ktorej mal Markus obrovský zážitok, a ja som ten čas využila na fotenie nádherných scenérií.
Keď sme však z lanovky vystúpili, situácia sa radikálne zhoršila. Bolesť udrela natoľko, že som na nohu už nedokázala ani len došliapnuť. K autobusu, ktorý nás mal dopraviť k východu East Gate, som už musela doslova odskackať na jednej nohe.
Namiesto hotela nemocnica
Po vystúpení z autobusu pri East Gate nás čakalo posledných pár stoviek metrov k taxíkom. Bolo úplne nepredstaviteľné, že by som túto vzdialenosť odskackala. Vtom Mišo zbadal pred jedným obchodom plošinový vozík na tovar a už preň utekal. A tak som sa spokojne odviezla až k taxíkom. Vyzeralo to síce komicky, ale v tej chvíli nám to bolo úplne jedno.
Skončili sme v miestnej nemocnici. Prekvapilo nás, ako rýchlo všetko fungovalo. Urobili mi CT, lekár pozrel výsledky a, našťastie, sa nepotvrdila zlomenina ani vážnejšie poranenie. Dostala som niekoľko druhov liekov, odporúčanie oddychovať a odchádzali sme len s novými barlami (tie sme v nemocnici kúpili). Lekára som však za celý čas fyzicky nevidela ani nepočula, komunikovali somnou len sestričky cez prekladač.
Neplatili sme vôbec nič. Z nemocnice totiž volali priamo do nášho hotela a pýtali sa na naše vstupenky. Z toho sme usúdili, že vstupné do národného parku pravdepodobne automaticky zahŕňalo aj nejaké základné zdravotné poistenie. Mali sme síce uzatvorené aj vlastné komerčné cestovné poistenie, no nikto sa naň nepýtal a v tomto prípade sme ho vôbec nevyužili.
Večer Mišo ešte vybehol kúpiť plienky a naše obľúbené čínske knedličky, ktoré sa pomaly stávali pravidelnou večerou.
Druhý deň na barlách
Ráno som sa zobudila pripravená na najhoršie. Na moje prekvapenie lieky zabrali. Chodiť sa síce dalo len s barlami, ale bolesť takmer zmizla. Povedali sme si, že by bola škoda zostať celý deň na hoteli. Vrátili sme sa teda späť do parku.
Avatar Mountains sú naozaj nádherné
Opäť sme sa vyviezli výťahom Bailong Elevator, pri ktorom nás hneď ráno prekvapili opice. Od výťahu sme sa presunuli pešo a pokračovali cez najznámejšiu časť parku, priamo cez Avatar Mountains.
Prešli sme popri First Bridge Under Heaven až k Yuanjiajie Tourist Information Center. Práve tu vznikla inšpirácia pre lietajúce hory z filmu Avatar. Priamo v centre si Markus konečne pospal v jednej z budov, kde bol príjemný chládok a ticho, zatiaľ čo my sme tento čas využili na obed.
Výhľady boli presne také, aké sme čakali. Obrovské kamenné veže vyrastajúce z lesa a nekonečné drevené chodníky. Keby tu bolo o polovicu menej ľudí, bol by to jeden z najkrajších parkov, aké sme kedy navštívili.
Davy nám zážitok pokazili viac ako dážď
Najväčším nepriateľom totiž nebolo počasie, ale ľudia. Na každej vyhliadke sa čakalo na fotografiu a na chodníkoch sa tvorili dlhé rady. Z reproduktorov znela hudba a hlasní sprievodcovia prekrikovali jeden druhého.
Po niekoľkých hodinách sme cítili, že nás to začína poriadne unavovať. Človek prišiel obdivovať prírodu, no často mal skôr pocit, že je len drobnou súčasťou nekončiaceho davu.
Markus a autobusy rozhodli za nás
Keď sa Markus zobudil, nastúpili sme do ďalšieho autobusu. Cesty v parku boli mimoriadne kľukaté a náš šofér išiel doslova ako blázon. Výsledok na seba nenechal dlho čakať – Markus to nevydržal ani pár minút a znova sa nám povracal. Vystúpili sme skôr, ako sme pôvodne plánovali, aby sa chvíľu vybehal a nadýchal čerstvého vzduchu. Až potom sme nabrali odvahu, nastúpili na ďalší spoj a doviezli sa k hornej stanici lanovky.
Po tejto jazde a ďalšom vracaní sme si už veľmi dobre rozmysleli, či ešte vôbec do nejakého autobusu sadneme. Rozhodnutie bolo nakoniec jasné: zvyšok programu definitívne rušíme. Vynechali sme celú druhú časť parku, ostatné lanovky aj vyhliadkový vláčik, pretože všade bolo nutné presúvať sa autobusmi. Z plánu sme rovnako vyškrtli aj Zhangjiajie Grand Canyon, slávny Glass Bridge a Baofeng Lake.
Nebolo to vôbec ľahké. Chceli sme toho vidieť čo najviac a skutočne mi bolo veľmi ľúto, že toľko krásnych miest musíme škrtnúť. Lenže predstava, že budeme ďalšie hodiny lietať zo strany na stranu v autobuse s vracajúcim dieťaťom, bola oveľa horšia než akákoľvek zmeškaná vyhliadka. Niekedy sa na cestách jednoducho musíš prispôsobiť realite, a toto bol presne ten prípad.
Čína nás opäť prekvapila
Aj vo Wulingyuane sme si všimli veci, na ktoré sme si počas celej cesty nedokázali úplne zvyknúť. Aj keď som chodila na barlách, málokto mi uvoľnil miesto alebo ma pustil dopredu. Ľudia sa stále tlačili, predbiehali a fungovali si vlastným tempom.
A Markus? Ten bol miestnou atrakciou aj počas spánku. Niekoľkokrát sa stalo, že sa k nemu ľudia nakláňali, fotili si ho alebo sa ho snažili chytiť, hoci v kočíku tvrdo spal. Po čase sme si však uvedomili, že to vôbec nemyslia zle. Len prejavujú zvedavosť spôsobom, na aký z Európy nie sme zvyknutí.
Oplatí sa sem ísť?
Určite áno. Avatar Mountains sú naozaj jedným z najkrajších miest, ktoré sme počas našej cesty po Číne navštívili.
Ak by sme sa sem však mali vrátiť ešte raz, určite by sme prišli mimo hlavnej sezóny a domácich sviatkov. Menej ľudí by urobilo z celej návštevy úplne iný zážitok. A keby sme cestovali s malým dieťaťom znovu, pravdepodobne by sme si vyhradili ešte viac času.
Zhangjiajie bolo len jednou zastávkou našej mesačnej cesty po Číne. Predtým sme si museli naplánovať celú trasu, vyriešiť dopravu, ubytovanie aj balenie a po ceste nás čakali ďalšie úplne odlišné kúty krajiny. Ak vás zaujíma, ako sme celú cestu pripravovali a ako sme sa po Číne presúvali, viac sa dozviete v našich predchádzajúcich článkoch o plánovaní cesty a cestovaní po Číne.
FAQ
Čo je Zhangjiajie a kde sa nachádzajú Avatar Mountains?
Zhangjiajie je mesto v čínskej provincii Hunan, ktoré je východiskovým bodom pre návštevu oblasti Wulingyuan. Práve vo Wulingyuan Scenic Area sa nachádza Zhangjiajie National Forest Park s charakteristickými skalnými vežami známymi ako Avatar Mountains.
Aký je rozdiel medzi Zhangjiajie, Wulingyuan a Zhangjiajie National Forest Park?
Zhangjiajie je mesto, Wulingyuan je mestečko pri národnom parku a Zhangjiajie National Forest Park je samotná chránená prírodná oblasť s ikonickými skalnými útvarmi. Wulingyuan Scenic Area je širšia turistická oblasť, do ktorej patrí viacero častí vrátane Yuanjiajie a Tianzi Mountain.
Koľko dní treba na návštevu Zhangjiajie?
Na návštevu oblasti Wulingyuan je vhodné vyhradiť si minimálne dva dni. Park je rozsiahly a nie všetky jeho časti sú dostupné pešo. Medzi jednotlivými miestami sa návštevníci presúvajú autobusmi, lanovkami a výťahom Bailong Elevator.
Oplatí sa navštíviť Avatar Mountains?
Áno, najmä ak vás lákajú dramatické skalné veže a horské scenérie. Výhľady patria medzi najsilnejšie zážitky z oblasti Zhangjiajie. Treba však počítať s veľkým množstvom návštevníkov, hlukom a častými presunmi autobusmi.
Dá sa Zhangjiajie navštíviť s malým dieťaťom?
Áno, ale návšteva si vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti a flexibilný itinerár. V oblasti je veľa schodov, dlhšie presuny autobusmi a veľké davy ľudí. Pri cestovaní s dieťaťom je preto dobré počítať s tým, že nie všetky plánované miesta sa podarí navštíviť.
Čo môže návštevu Zhangjiajie skomplikovať?
Okrem veľkých davov môžu návštevu skomplikovať dlhé presuny autobusmi, množstvo schodov, počasie a náročná orientácia v celom areáli. Pri cestovaní s dieťaťom treba počítať aj s možnosťou nevoľnosti počas presunov.