Obsah
Čína vie človeku vyraziť dych svojou krásou, ale aj poriadne preskúšať jeho trpezlivosť. My sme si vybrali ako prvú oblasť v rámci našej 30 dňovej cesty ikonickú oblasť Guilin a zažili sme všetko – od rozprávkových výhľadov po nečakané žalúdočné útrapy. Prečítaj si naše rodinné zápisky a zisti, na čo sa musíš pripraviť, ak sem plánuješ vyraziť na vlastnú päsť s dieťaťom.
Prvé dojmy z Číny a kultúrny šok
Keď sme sa po takmer 24 hodinách konečne dostali do Guilinu, boli sme na pokraji vyčerpania. Počas oboch letov sme sa totiž striedali pri zabávaní Markusa, takže na spánok veľmi neostal priestor. Naša cesta viedla z Budapešti do Pekingu, kde som si hneď po prílete kúpila čínsku SIM kartu. Odtiaľ sme pokračovali do Guangzhou (u nás známeho ako Kanton) a následne ešte metrom a vlakom až do Guilinu.
Prvé prekvapenie prišlo už v metre v Guangzhou. Lístky sa tu kupujú vo forme malých plastových žetónov, čo na nás pôsobilo jednoducho, prakticky a ekologicky. O pár minút neskôr však prišiel prvý skutočný kultúrny šok.
Vo chvíli, keď sa otvorili dvere metra, spustil sa doslova boj o voľné miesta. Ľudia sa tlačili dopredu, predbiehali sa a nastupovali ešte skôr, ako všetci cestujúci stihli vystúpiť. Džentlmenské správanie či ohľady na rodičov s malým dieťaťom tu nečakaj. Ak chceš nastúpiť, jednoducho musíš ísť s davom.
Prečo sa v Číne všetci tlačia?
Podobné situácie sme zažívali počas celej našej 30-dňovej cesty. Často sa niekto predbehol v rade, postavil sa tesne za chrbát alebo sa snažil dostať dopredu za každú cenu. Spočiatku nám to pripadalo veľmi nezdvorilé a úprimne povedané, ani do konca cesty sme si na tento spôsob fungovania úplne nezvykli.
Postupne sme však pochopili, že nejde o osobný útok ani o neúctu. Skôr je to dôsledok života v krajine s viac ako 1,4 miliardy obyvateľov. Vo veľkých mestách sú ľudia zvyknutí fungovať v neustálych davoch, a preto sa prirodzene správajú oveľa priebojnejšie. Ak budeš čakať, že ťa niekto pustí dopredu alebo ti uvoľní miesto, môže sa z teba stať legenda, ktorá čaká dodnes.
Mnohí odborníci vysvetľujú takéto správanie kombináciou vysokej hustoty obyvateľstva, rýchlej urbanizácie a kultúrnych rozdielov. To, čo Európan môže vnímať ako neslušnosť, miestni často nepovažujú za nič výnimočné. Zaujímavé pritom bolo, že mimo týchto hektických situácií boli mnohí Číňania veľmi milí, ochotní a zvedaví. Nezriedka sa s nami chceli odfotiť, prihovorili sa nám alebo sa snažili pomôcť aj napriek jazykovej bariére. Práve tento kontrast nás na Číne fascinoval asi najviac.
Guilin počas čínskych sviatkov
Do Guilinu sme pricestovali počas čínskych sviatkov a bolo to cítiť na každom kroku. Asi nikdy v živote som nevidela toľko ľudí na jednom mieste. Kým sme pešo prechádzali z nášho hotela do centra mesta, míňali sme veľké množstvo motoriek.
Mesto plné ľudí, motoriek a elektromobilov
Cestou z hotela do centra sme s Markusom v kočíku išli po okraji cesty, pretože chodníky tu často úplne chýbali. Boli sme prakticky jediní, kto išiel pešo. Rýchlo sme si všimli, že Číňania chôdzi veľmi neholdujú a aj na kratšie vzdialenosti radšej využívajú skútre, motorky alebo malé elektromobily.
Práve elektromobilov jazdilo v Guiline obrovské množstvo. Klasické benzínové či naftové autá sme stretávali len zriedka. Aj vzduch bol čistý – smog, ktorý sme od čínskych veľkomiest očakávali, našťastie chýbal. Ostal však dopravný chaos a neustále trúbenie.
Nezvykli sme si ani na všadeprítomné motorky. Jazdili nielen po cestách, ale bežne aj po chodníkoch či cez priechody pre chodcov a parkovali doslova všade.
Gulin nás spočiatku príliš neohúril. Ošarpané budovy, chaos, betón. Stačilo ale pár dní a prišli sme mu na chuť.
Čo sa oplatí vidieť priamo v Guiline
Jedným zo symbolov Guilinu je Elephant Trunk Hill, skala pripomínajúca slona, ktorý pije vodu z rieky. Obdivovali sme ju len z diaľky, pretože celé okolie zaplnili počas sviatkov obrovské davy návštevníkov.
Oveľa viac nás zaujalo okolie jazier, ktoré sú poprepájané kamennými chodníkmi a mostíkmi. Dominantou tejto časti mesta sú Pagoda slnka a Pagoda mesiaca. My sme ich videli počas dňa, no miestni nám odporúčali prísť večer, keď sú nádherne nasvietené.
Najväčším zážitkom sa pre nás stal Diecaishan Scenic Spot. Pôvodne sme sem vôbec neplánovali ísť, no pri prechádzke popri rieke nás zaujali kopce týčiace sa nad mestom. Keďže výstup tvorili prevažne schody, kočík neprichádzal do úvahy. Markusa som nechala Mišovi uspať a sama som sa s fotoaparátom vybrala hore. Neskôr sme sa vystriedali.
Dnes môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších spontánnych rozhodnutí v Guiline. Z vrcholu sa nám otvorili nádherné panoramatické výhľady na celé mesto, rieku aj okolité krasové kopce.
V starej časti mesta sme sa prechádzali okolo Žltého kráľovského paláca a úzkymi historickými uličkami. Miestna fotografka nás ukecala na niekoľko rodinných záberov. Na fotkách, ktoré nám neskôr zdieľala, sme boli vyhladení ako voskové figuríny a na prosbu o neupravené fotky už nereagovala…
V novšej časti mesta sme si na námestí všimli kolotoče. Markus hneď utekal k elektrickému autíčku a spolu s Mišom si užili niekoľko minútovú jazdu.
Príjemným prekvapením bola aj gastronómia
Cestou späť na hotel sme natrafili na fantastický street food. Ochutnali sme mieste sladkosti, čerstvé ovocie aj sushi.
Jeden večer sme úplnou náhodou vošli do elegantnej reštaurácie Forest Gump Restaurant, kde varili domácu čínsku kuchyňu. Ochutnali sme cestoviny s krevetami, špargľu s vodnými gaštanmi a kešu orechmi, pečené mäso aj výbornú limonádu z marakuje. Asi o tomto všetci hovorili, keď básnili o bájnej čínskej kuchyni.
Prvý výlet z Guilinu sprevádzajú komplikácie
Úchvatné nie je len samotné mesto Guilin, ale aj jeho okolie. Prostredníctvom hotelového manažéra sme si objednali celodenný výlet na čajové plantáže a ikonické ryžové polia Longji.
Taxík nás ráno odviezol sotva pätnásť minút od hotela, keď sa všetko pokazilo. Markus neudržal raňajky a ovracal seba, mňa aj celé auto. O pár minút sme už stáli späť pred hotelom a prezliekali seba aj jeho.
Na izbe sme chvíľu premýšľali, či má vôbec zmysel pokračovať. Bola to pre nás úplne nová situácia. Doma mu nikdy nebývalo zle ani v aute, ani v autobuse. Nakoniec však zvíťazila túžba po dobrodružstve. Prezliekli sme sa, opäť nasadli do taxíka a ešte pred odchodom sme sa zastavili v lekárni. Jediné, čo nám vedeli odporučiť proti nevoľnosti, boli zázvorové náplasti, ktoré sa lepili na krk a za uši.
Čajové plantáže
Prvou zastávkou bola čajová plantáž. Absolvovali sme zaujímavý výklad o pestovaní čaju, jeho spracovaní aj jednotlivých druhoch. Mohli sme si vyskúšať niekoľko krokov pri sušení čajových lístkov a na záver nechýbala ani degustácia s ukážkou správnej prípravy čaju. Domov sme si odniesli niekoľko balíčkov, ktoré nám dodnes pripomínajú túto návštevu.
Etnikum Yao
Potom sme pokračovali smerom k ryžovým poliam Longji. Cestou sme sa zastavili na obed v dedine Longjicun, v časti Huangluo, kde žije etnická menšina Červených Yao.
Táto komunita je známa najmä ženami s údajne najdlhšími vlasmi na svete. Ich priemerná dĺžka dosahuje približne 1,7 metra a počas života si ich ostrihajú iba raz – pri vstupe do dospelosti. Práve vďaka nim sa dedina stala jednou z najznámejších zastávok v okolí Longji.
Na obed sa podáva miestna špecialita
Na obed sme ochutnali miestnu špecialitu – kura a ryžu pripravované na otvorenom ohni v bambuse. Ryža bola výborná, no kura nás veľmi nepresvedčilo. Sme predsa len zvyknutí, že mäso neprichádza na tanier aj s vnútornosťami a kura sa na nás ešte nepozerá z očí do očí. Napriek tomu sme všetko zjedli. Aj takéto zážitky predsa patria k cestovaniu.
Ryžové terasy Longji
Do cieľa nám ostávalo už len niekoľko minút, keď Markusovi prestali pomáhať aj zázvorové náplaste. Našťastie tentoraz to nebolo také dramatické ako ráno. Skončilo sa to len malým ublinknutím na Mišove nohavice a o pár minút už spokojne pobehoval po parkovisku, akoby sa nič nestalo.
Terasovité ryžové polia Longsheng, známe aj pod názvom Longji alebo Dračia chrbtica, majú históriu dlhšiu než 650 rokov. Náš sprievodca nám poradil, aby sme sa vyhli hlavným turistickým trasám, ktoré využíva väčšina domácich návštevníkov cestujúcich autobusmi. Odporučil nám pešiu trasu smerujúcu k vyhliadke Deväť drakov a päť tigrov a sám nás zatiaľ počkal pri aute.
Ukázalo sa, že to bola jedna z najlepších rád celej cesty. Počas viac než šesťkilometrovej prechádzky sme stretli len minimum ľudí a mohli si naplno vychutnať nádherné výhľady na zvlnené ryžové terasy. Postupne sme prešli od miestnych dediniek, cez vyhliadku Deväť drakov a päť tigrov až k vyhliadke Sedem hviezd sprevádza mesiac.
Celá krajina nám veľmi pripomínala nepálsky trek na Poon Hill. Len s jedným podstatným rozdielom – schodov tu bolo našťastie výrazne menej.
McDonald’s ako záchrana večere
Po návrate do Guilinu sme už nemali energiu hľadať otvorenú reštauráciu. Rozhodli sme sa prvýkrát vyskúšať donášku jedla. Po dlhom hľadaní bola jedinou rozumnou voľbou aplikácia McDonald’s.
To, čo nasledovalo, bola čistá komédia. Kuriér mi neustále volal a niečo rýchlo vysvetľoval po čínsky. Ja som mu dookola opakovala, že hovorím len po anglicky. Mišo medzitým behal okolo hotela a snažil sa kuriéra nájsť. Popri ňom prešlo minimálne päť ďalších doručovateľov, no ani jeden neniesol naše jedlo.
Po niekoľkých minútach som stratila trpezlivosť, schmatla Markusa pod pazuchu a utekala dole po schodoch s telefónom stále pri uchu. Mišo nikde, kuriér nikde. Našťastie sa objavil hotelový manažér, zobral mi telefón z ruky, pár sekúnd sa s kuriérom porozprával a o chvíľu už stál pri recepcii s našimi hamburgermi.
Pri prázdnych krabičkách sme si len pripomenuli, prečo si McDonald’s doprajeme približne raz do roka. Tentoraz však chutil lepšie než väčšina luxusných večerí. Niekedy totiž nie je najlepším jedlom to najkvalitnejšie, ale to, ku ktorému sa po celom dni konečne dostaneš.
Xingping a najkrajšie výhľady na rieku Li
V našom pôvodnom itinerári sme sa po štyroch dňoch mali presunúť do Yangshuo. Plán bol jasný – absolvovať niekoľkohodinovú plavbu po rieke Li, navštíviť Xingping Ancient Town, obdivovať krasové kopce známe z čínskej 20-jüanovej bankovky a preskúmať rieky Li aj Yulong.
Zmena pôvodného itinerára
Po náročnej ceste z Budapešti do Guilinu sme si uvedomili, že neustále presuny by nám zobrali príliš veľa energie. Rozhodli sme sa zostať v Guiline o niekoľko dní dlhšie a do oblasti Xingpingu vyraziť len na výlet. Spätne to považujeme za jedno z viacerých správnych rozhodnutí.
Xingping Ancient Town
Do Xingpingu sme sa vybrali vysokorýchlostným vlakom. Samotné historické mestečko nás však úprimne sklamalo. Namiesto romantických uličiek plných tradičnej architektúry nás privítali desiatky obchodíkov so suvenírmi, občerstvením a gýčovým tovarom. Atmosféra, ktorú sme očakávali, sa niekam vytratila.
Našťastie sme vedeli, že skutočný dôvod návštevy leží o pár stoviek metrov ďalej. Vybrali sme sa smerom k rieke Li. Cesta neviedla priamo popri vode a výhľady sa objavovali len občas medzi stromami. Čím viac sme sa približovali k rieke, tým krajšia bola okolitá scenéria. Typické vápencové krasové kopce sa začali objavovať zo všetkých strán a konečne sme mali pocit, že sme dorazili na miesto, ktoré sme poznali z fotografií.
Rieka Li nás očarila
Keď sme dorazili k malému prístavu, čakalo nás ďalšie sklamanie. Zistili sme, že pravidelné turistické loďky už po sedemnástej hodine nepremávajú. Nechcelo sa nám však odísť.
Postávali sme pri brehu, pozorovali pltníkov na ich úzkych bambusových pltiach a dúfali, že sa nám podarí s niekým dohodnúť. Po chvíli si nás všimla podnikavá miestna pani. Po krátkom telefonáte a niekoľkých gestách nám vybavila súkromnú plavbu.
Dobrodružná plavba
Do poslednej chvíle sme si však neboli istí, či naozaj vyplávame. Po rieke sa totiž zrazu prirútil policajný čln a všetci pltníci, ktorí ešte boli na vode, sa začali narýchlo otáčať smerom k brehu. Vyzeralo to presne v štýle: „Ja nič, ja muzikant.“ O niekoľko minút sa situácia upokojila a my sme predsa len nastúpili.
Nasledujúca približne polhodina patrila k najkrajším zážitkom celej našej cesty po Číne. Pri západe slnka sme sa pomaly plavili po rieke Lijiang smerom na Yangshuo a okolo nás sa dvíhali ikonické krasové štíty, ktoré preslávili celý región Guilin.
Činska bezpečnosť
Romantiku však trochu kazila čínska predstava o bezpečnosti. Na drevenej plti neboli žiadne zábradlia ani záchranné vesty pre deti. Markusa sme počas celej plavby držali doslova vlastnými rukami, aby nespadol do vody. Aj toto bol jeden z momentov, keď sme si opäť uvedomili, že bezpečnostné štandardy sú v Číne často úplne iné než tie, na ktoré sme zvyknutí v Európe.
Rozlúčka s Guilinom a cesta do Zhangjiajie
Posledný deň sa s nami Guilin rozlúčil dažďom. Mišo využil upršané ráno na fotografovanie mokrých ulíc v okolí hotela, zatiaľ čo my sme sa rozlúčili s Cheryl zo Singapuru, ktorá nám počas niekoľkých dní robila spoločnosť pri raňajkách. Dohodli sme sa, že ak sa niekedy ocitne na Slovensku, určite sa stretneme.
Hotelový manažér ešte naposledy zobral Markusa na krátku jazdu na skútri po okolí a potom už prišiel čas zbaliť batohy.
Pred nami bola ďalšia, takmer osemhodinová cesta vysokorýchlostným vlakom do Zhangjiajie – miesta, na ktoré sme sa tešili zo všetkých čínskych destinácií asi najviac.
Tipy na ubytovanie, reštaurácie a praktické tipy na záver
Tip na reštaurácie
V Guiline sme navštívili dva úplne odlišné podniky, ktoré môžeme bez váhania odporučiť. Ak si chceš dopriať príjemnejšiu večeru, výbornou voľbou je Forest Gump Restaurant, kde sme ochutnali skvelé krevetové cestoviny a špargľu s kešu orechmi, pečené mäso aj výbornú limonádu z marakuje. Práve tu sme prvýkrát pochopili, prečo ľudia hovoria o kvalitnej čínskej kuchyni.
Na opačnom konci cenového spektra nás očaril nenápadný bufet s domácimi knedličkami. Najviac nám zachutili knedličky plnené bravčovým mäsom a kukuricou, ktoré stáli približne 1,60 € za porciu. Chutili tak dobre, že sme ich potom cielene vyhľadávali aj v ďalších mestách počas celej cesty.
Ak cestuješ s malými deťmi, priprav sa na to, že miestna kuchyňa im nemusí zachutiť. Markus väčšinu tradičných jedál odmietal a tak sme sa trápili s hľadaním pekární. Ale rožky sme aj tak nenašli 😀
Tip na ubytovanie
Ak by sme si mali vyberať znova, opäť by sme siahli po menšom rodinnom hoteli. Práve tam sme zažili najväčšiu pohostinnosť. Majiteľ nám pomáhal s organizáciou výletov, objednával taxíky, zabával Markusa a vždy sa snažil poradiť, keď sme niečo potrebovali. Pri výbere ubytovania odporúčame skontrolovať aj to, či majú na oknách sieťky proti komárom. V máji ich bolo v Guiline naozaj veľa.
Praktické tipy na záver
- Nepodceň repelent. V okolí rieky Li aj na ryžových poliach bolo komárov naozaj veľa a Markus odchádzal z Guilinu poriadne doštípaný. Kvalitný repelent a prípravok na štípance sa určite oplatí pribaliť už z domu.
- Ak cestuješ s deťmi, mysli na kinetózu. Cesta k ryžovým poliam Longji vedie po úzkych a kľukatých horských cestách. Ak má tvoje dieťa sklony k nevoľnosti, zober si radšej overené lieky a náhradné oblečenie. My sme sa spoliehali na zázvorové náplaste kúpené v Číne, no vôbec nám nepomohli.
- Vyhni sa sviatkom začiatkom mája. Počas sviatkov od 1. do 5. mája cestujú po krajine milióny Číňanov. Turistické atrakcie, vlaky aj mestá sú v tomto období výrazne preplnenejšie než zvyčajne.
- Na Xingping si vyhraď čas kvôli prírode, nie mestu. Samotné historické centrum nás úprimne sklamalo, no výhľady na krasové vrchy a plavba po rieke Li patria medzi najkrajšie zážitky z celej oblasti Guilin. Ak by sme sa sem vrátili, väčšinu času by sme opäť venovali práve okolitej prírode.
Ak sa do Číny chystáš na vlastnú päsť, odporúčame prečítať si aj naše ďalšie články zo série Čína. Nájdeš v nich všetko, čo sme sa počas mesačného cestovania naučili – od plánovania až po praktické rady z ciest.
- Čína na vlastnú päsť – ako naplánovať 30-dňový itinerár s dieťaťom – ako sme vyberali jednotlivé miesta, plánovali trasu a skladali itinerár na mesiac cestovania.
- Ako cestovať po Číne: vlaky, metro, taxíky a lety – naše skúsenosti s vysokorýchlostnými vlakmi, vnútroštátnymi letmi, metrom aj taxíkmi vrátane praktických tipov.
- Čo si zbaliť do Číny na 30 dní s dieťaťom – overený zoznam oblečenia, batožiny, liekov, elektroniky a ďalších vecí, ktoré sa nám počas cesty osvedčili.
V ďalších článkoch sa postupne pozrieme aj na ďalšie provincie, ktoré sme počas našej cesty navštívili – od ikonických Avatar Mountains v Zhangjiajie až po vysokohorské oblasti provincie Yunnan. Pridáme tiež samostatný článok o cestovaní po Číne s malým dieťaťom, v ktorom sa podelíme o všetky tipy, ktoré nám pomohli zvládnuť dlhé presuny vlakmi, lietadlami aj taxíkmi.
FAQ
Oplatí sa navštíviť Guilin?
Áno. Guilin patrí medzi najkrajšie oblasti Číny najmä vďaka krasovým horám, rieke Li a okolitej prírode. Samotné mesto síce nemusí zaujať každého, no ako východiskový bod na výlety je výbornou voľbou.
Koľko dní odporúčame stráviť v Guiline?
Ideálne 3 až 5 dní. Získaš dostatok času na návštevu ryžových terás Longji, výlet do Xingpingu, plavbu po rieke Li aj objavovanie samotného Guilinu.
Oplatí sa navštíviť Xingping Ancient Town?
Áno, ale nie kvôli historickému centru. To nás sklamalo množstvom stánkov a turistických obchodov. Výlet sa však jednoznačne oplatí kvôli nádherným výhľadom na rieku Li, krasové vrchy a plavbe tradičnou loďkou.
Sú ryžové terasy Longji vhodné aj pre rodiny s deťmi?
Áno, ale treba počítať s dlhšou cestou autom po kľukatých horských cestách. Ak vaše dieťa trpí nevoľnosťou pri cestovaní, odporúčame byť na to pripravení.
Dá sa v Guiline cestovať bez auta?
Bez problémov. Využívali sme vysokorýchlostné vlaky, taxíky aj pešie presuny. Auto nám počas celej cesty vôbec nechýbalo.
Je Guilin bezpečný?
Počas nášho pobytu sme sa cítili veľmi bezpečne. Nemali sme žiadne problémy s kriminalitou ani okradnutím. Väčší pozor sme si museli dávať skôr na hustú dopravu a motorky, ktoré často jazdia aj po chodníkoch.
Ako je to s jedlom v Guiline?
Nájdeš tu množstvo tradičných čínskych jedál aj moderné reštaurácie. Nie všetky miestne špeciality nám chutili, no výborné boli napríklad čínske knedličky plnené bravčovým mäsom a kukuricou. Ak cestuješ s deťmi, priprav sa na to, že európske jedlo môže byť niekedy jednoduchšou voľbou.
Sú v Guiline veľké davy turistov?
Ak cestuješ počas čínskych štátnych sviatkov (1. – 5. mája), áno. Počas nášho pobytu boli atrakcie, vlaky aj ulice mimoriadne preplnené. Ak máš možnosť, tomuto termínu sa radšej vyhni.
Je Guilin vhodný na cestovanie s malým dieťaťom?
Áno, ale treba počítať s niekoľkými špecifikami. Autosedačky v taxíkoch prakticky neexistujú, dlhšie horské presuny môžu byť náročné a v teplejších mesiacoch treba myslieť na ochranu pred komármi. Na druhej strane boli miestni obyvatelia mimoriadne milí a ochotní pomôcť.
Čo by sme dnes urobili inak?
Vyhli by sme sa návšteve počas čínskych sviatkov, z domu by sme si určite zobrali kvalitné lieky proti cestovnej nevoľnosti a Fenistil na štípance. Viac času by sme venovali okolitej prírode a menej samotným historickým centrám miest.