Čína: Shangri-La – Tibet či Čína?

Presun z Lijiangu

Posledné ráno v Lijiangu raňajky vynechávame a berieme taxík rovno na stanicu. Čaká nás 1,5-hodinová cesta rýchlovlakom do Shangri-La. Mesto s tibetským nádychom leží vo výške 3 300 metrov nad morom. Pôvodný názov mesta bol Zhongdian, prípadne Gyalthang v tibetčine, no kvôli zatraktívneniu sa v roku 2001 premenovalo na Shangri-La podľa mýtickej krajiny zobrazenej v románe Stratený horizont z roku 1933. Treba však povedať, že stále nejde o Tibet, ale o Yunnan. Pôvodné tibetské územia začínajú až za mestom.

Po vystúpení z vlaku nás čaká úplne iná architektúra, než na akú sme boli dovtedy zvyknutí. Uprostred stojí veľká biela pagoda a všade navôkol sú modlitebné mlynčeky a vlajky. To, čo nám však udrelo hneď do očí, bolo, že ani na jednej pagode neboli nakreslené oči tak, ako sme boli zvyknutí z Nepálu. Stanica leží ďalej od mesta, a tak ako skoro vždy, až na jednu výnimku, ktorou bol Kunming, na presun do mesta berieme taxík.

Prvý stret s centrom a ubytovanie

Tak ako stanica, aj historické centrum je na prvý pohľad úplne iné. Taxík nás vysádza pred uličkou, kde máme hotel, pretože pre autá je tam vjazd zakázaný (motorky s výnimkou môžu). Hneď na prvý pohľad vidíme budovu, ktorá vyzerá viac tibetsky ako čínsky. Na hoteli nás privíta majiteľka, rozpráva trochu anglicky a vzhľadovo nám nepripomína Číňanku kvôli tmavšej pleti, vlasom a iným očiam. Na izbe nás čaká kyslík pri posteli, ak by sme ho potrebovali kvôli výškovej chorobe.

Skladáme veci na izbe, prebaľujeme Markusa a ideme von. Sme zvedaví.

Historické centrum Shangri-La

Ešte sme poriadne neprešli ani kúsok od hotela a už nás láka pekáreň na návštevu. Sme skeptickí, pretože aj predtým dobre vyzerajúce pekárne chutili priemerne. Táto je však iná. Hneď si kupujem jačí jogurt a vytešujem sa z neho ako malý chlapec, pretože naposledy som ho jedol v roku 2022 v Nepále. Jogurt je výborný a Markus sa ku mne pridáva. Marcelka si kupuje pečivo, ktoré taktiež chutí dobre.

Pokračujeme ďalej do mesta a každý druhý obchod je požičovňa tradičného oblečenia spolu so službami fotografa a maskéra či vizážistu. Ako sme si neskôr všimli, tieto služby naozaj využíva aj dosť ľudí.

Prechádzame sa starým mestom a hodnotíme ho ako pekné, ale Dali či Lijiang nás oslovili oveľa viac. Podľa recenzií končíme na obed v Olive Bistro. Chutné jedlo za dobré ceny. Skúsili sme aj steak z jaka, sladkokyslé kurča a cheese balls – tie nám nechutili. Markus sa však v tichu reštaurácie dobre vyspal, pretože na poschodí nikto nebol. Po zobudení rozmýšľame, čo ideme ďalej, a voľba padla na budhistický komplex Songzanlin Monastery, ktorý miestni prezývajú aj „Little Pothala“.

Výlet do Songzanlin Monastery

Taxík nás vysadil pri vstupe do areálu a my by sme sa tam radi prešli pešo, lebo podľa máp sú to necelé 2 km. Avšak tak ako tradične v Číne, toto nie je možné a musíme si kúpiť vstupenky. Shuttle bus nás zoberie až ku komplexu. Kupujeme lístky a po krátkej jazde autobusom stojíme rovno pod komplexom.

Všade je kopec ľudí, a tak sa rozhodujeme ísť najskôr poprechádzať okolo jazera a pozrieť si komplex z diaľky, pretože to bude najkrajší pohľad. A tak aj bolo.

Napriek tomu, že v diaľke nás strašili čierne búrkové mraky, prešli sme sa dookola celého jazera s krásnym výhľadom na komplex. Cestou sme stretli aj nejakých mníchov, ktorí Markusovi kývali a príjemne sa usmievali. Chodník okolo jazera je pekne vybudovaný, človek si tu môže posedieť, oddýchnuť si a pokochať sa nielen komplexom, ktorý naozaj pripomína stavby z Tibetu, ale aj okolitou prírodou, pretože v diaľke už vidieť hory.

Po návrate späť ku chrámu máme ešte nejaký čas, kým pôjde shuttle bus späť ku hlavnej bráne, a tak vybiehame ešte po prudkých schodoch hore do komplexu a prezeráme si ho aj zblízka. Všade sú modlitebné mlynčeky a budovy, ktoré už niečo zažili a prežili. Fotíme, prechádzame sa a hľadáme pohľad na hory v diaľke, avšak ten neprichádza. Utekáme teda rýchlo dole na posledný shuttle bus, ktorý nás berie ku hlavnej bráne.

Napa Lake a nečakaná jazda na koňoch

Po fajn raňajkách na ubytovaní berieme taxík a do DiDi zadávam lokalitu, kde by sme mohli ísť k jazeru. Taxikár nás vyhadzuje pri areáli, kde po chvíli zisťujeme, že sa tu jazdí na koňoch. Jazero však nevidíme. Slovo dalo slovo a ani sa nenazdáme, nasadáme na kone.

Pani mi hovorí, aby som si chytil Markusa pred seba. Ja som však úplne proti tomu, pretože si nemyslím, že ho dokážem udržať na koni, a tak ju presviedčam, že lepšie to bude v nosiči Thule na chrbte. Ona prikyvuje a hovorí v angličtine: „Safety first.“ A tak sme sa dohodli.

Marcelka ide na koni predo mnou, môj kôň je pripnutý o koňa Marcelkinho a pani ide pešo a vedie nás. Pomalým krokom smerujeme po obrovskom otvorenom priestore smerom k jazeru. Absencia sedla je po chvíli cítiť a sedieť len na koberčeku nie je veľmi príjemné, avšak okruh má len niečo cez 3 km a po necelej hodine prichádzame späť ku areálu. Markus je z koňa nadšený a celkom zaujímavý zážitok máme aj my. Pýtame sa, či sa môžeme ísť prejsť pešo, a prikyvujú, že nie je problém.

Kráčame po pláňach, kde sa pasú kravy a yaky spolu s koňmi a ovcami, a v diaľke pozorujeme 4- a 5-tisícové hory Tibetu. Náš plán bol prejsť na druhú stranu pláne, avšak cestu nám určujú prítoky do jazera, a tak meníme smer. Po 7 km prichádzame do dediny a keďže tu naozaj nič nie je, berieme taxík späť do mesta na hotel.

Tešíme sa, pretože slnko tu naozaj silno svieti a v tejto výške je pobyt na otvorenom priestore náročný.

Gastro zážitok – Tibet Romance

Na hoteli vyložíme pár vecí, nosič vymeníme za kočík a ideme sa naobedovať. Podľa recenzií vchádzame do Tibet Romance, ktorá už na prvý pohľad vyzerá tak „fancy“. Objednávame opekané zemiaky a pizzu. Kým nám urobia pizzu a zemiačky, prechádzame sa po reštaurácii, lebo Markus potrebuje byť v neustálom pohybe. Prichádzame po schodoch aj na strechu, odkiaľ krásne vidieť časť mesta.

Následne prichádza pizza a zemiačky a napriek prehnane vysokej cene bolo toto jedlo fakt výborné. Všetci traja sme si dobre pochutili. Večer ešte završujeme nanukom a môžeme ísť spať, pretože zajtra sa presúvame letecky do Chengdu.

Oplatí sa navštíviť Shangri-La?

Shangri-La bola iná. V meste sa veľa stavalo a bol tam naozaj stavebný ruch, akoby ešte len rozvíjalo svoj potenciál a pripravovalo sa na budúcnosť a nápor veľkého množstva turistov. Tam, kde je dnes Dali a Lijiang, bude Shangri-La za pár rokov.

Avšak mesto sa oplatí vidieť. Nie na dlho, ale na pár dní. Pekná okolitá príroda, jazerá a budhistický komplex určite stoja za to. Okrem toho tam nájdete dobrých pár reštaurácií a môžete si v tomto meste príjemne oddýchnuť.