Čína: Dali – láska na prvý pohľad

Rýchly presun z Kunmingu a prvé wow momenty v Dali

Tentoraz sme sa presunu neobávali. Trasa z Kunmingu do Dali rýchlovlakom trvala len niečo cez dve hodiny. Po vystúpení sme tradične zobrali taxík smerom na hotel, no už pri opúšťaní stanice bolo niečo iné. To iné bolo slnko. Bolo znateľne silnejšie ako sme ho doteraz v Číne zažili. Dôvodom bola najmä nadmorská výška, keďže Dali sa nachádza približne 2 000 metrov nad morom.

Taxíkom cesta do hotela trvala niečo cez 30 minút. Je to aj preto, že nové mesto Dali sa nachádza na južnom konci jazera Erhai, zatiaľ čo staré mesto, ktoré bolo naším cieľom a zároveň miestom ubytovania, leží na západnej strane jazera približne v jeho tretine.

Taxík odbáča z veľkej a frekventovanej cesty cez historickú bránu do starého mesta a postupne prechádza jeho uličkami. My sa len pozeráme z okna s otvorenými ústami a hovoríme si: „Wow.“ Už na prvý pohľad to tu vyzerá super.

Vystupujeme priamo v historickom centre. Hotel je príjemný, malý a čistý, ubytovateľka rozpráva po anglicky a raňajky majú medzinárodný charakter. Po niekoľkých dňoch v Číne to bola príjemná zmena.

Ubytovanie a skvelý obed na úvod

Skladáme našu batožinu aj s nosičom Thule na izbe, chvíľu oddychujeme a na prechádzku mestom berieme už len športový kočík. Maca má poznačenú dobrú reštauráciu kúsok od ubytovania s názvom Fly Me To The Moon.

Po chvíli hľadania ju nachádzame a usádzame sa na poschodí. Reštaurácia je skôr európskeho typu. Pizza, burgre, ale hlavne šaláty. Po dlhom čase v Číne sme konečne narazili na podnik, kde si môžeme objednať šalát z čerstvej zeleniny. Objednávame pizzu a šaláty a tešíme sa z výborného obeda.

Očarujúce staré mesto

Po obede ideme spoznávať uličky starého mesta. Hneď prvá, ktorou prechádzame, je úplne nádherná. Krásna architektúra, kamenná dlažba a pritom nie až tak veľa ľudí.

Zastavujem sa v prvej kaviarni, na ktorú narazíme, a kupujem si kávu. Káva je tradičná z Yunnanu a obchodov s kávou je tu nenormálne veľa. Tipoval by som, že ich je približne rovnako ako predajní s čajom. Niektoré obchody sú gýčové, iné naozaj veľmi štýlové a pekné, a to zvonku aj svojím interiérom.

Pokračujeme ku jednej zo vstupných brán do starého mesta, odkiaľ je nádherný výhľad na okolité uličky. Užívame si to, pretože takéto pekné staré mesto sme ešte nevideli. Fotíme a fotíme a objavujeme jednu uličku za druhou.

Každá je pekná a doslova nás núti znovu použiť foťák. Pomaly prichádza večer a je čas ísť uspávať Markusa, takže sa vraciame na ubytovanie.

Úsmevná večera pre nás aj obsluhu

Markus zaspal. Majiteľku sme poprosili, že keby sa náhodou zobudil, aby nám napísala na WeChat. My si zatiaľ ideme pozrieť večerné mesto a navečerať sa.

Hneď po vyjdení z hotela sme pochopili, že v Dali to žije skôr večer ako cez deň. Milión ľudí všade a hlavne totálne zápchy. Autá na ulici spolu s motorkami stoja a trúbia, no nič sa nehýbe. Pešo prechádzame pomedzi ľudí a obzeráme si reštaurácie, v jednej z ktorých nakoniec skončíme.

Prevádzky sú podobné ako počas dňa, akurát večer po nás vykrikujú ešte viac. Podávajú nám na ochutnávku kávu, čaj z kvetov či kúsky rôzneho pečiva a volajú nás dovnútra na jedlo.

Prichádzame do časti so street foodom. Tu je najväčšia zápcha áut a motoriek a zároveň najviac ľudí. Pomaly začíname byť nervózni z toho množstva a hľadáme rýchlo nejakú reštauráciu. Po dlhej nerozhodnosti nakoniec volíme barbecue reštauráciu, alebo skôr stir-fry.

Sadáme si za netradičný stôl, ktorý predstavuje veľkú kruhovú plochu na prípravu jedla. Dostávame menu a Maca vyberá suroviny. Prichádza obsluha, ktorá nevie ani slovíčko po anglicky, zapaľuje oheň, položí pred nás hot pot.

My sa začudovane otáčame – to na tomto si máme grilovať?

Po chvíli obsluha už horúci hrniec odnáša a vymení ho za grilovaciu platňu. A my netušíme, čo sa deje. Čítali nám myšlienky? Predsa len, krevety, slanina a ostatné suroviny, čo sme objednali, by sme vo woku len ťažko pripravili…

Ukladáme zemiaky, krevety, rôznu zeleninu aj slaninu na studenú platňu. To sa načakáme. Obsluha sa na nás celý čas zabáva a medzi sebou si niečo šepkajú. Čo robíme zase zle? Nakoniec čašníčka prichádza s olejom a zrazu to ide o niečo ľahšie. Maca cestou na toaletu objavuje koreniny, ktoré prináša zvnútra reštaurácie. Aj to jej cestou poradil hosť od vedľajšieho stola.

Trvá to nekonečne dlho. To sa dalo čakať od surových zemiakov… Dúfali sme, že budú aspoň predvarené. Ruky máme totálne špinavé od kreviet a až na záver zisťujeme, že to, čo sme považovali za vlhčené servítky, neboli servítky, ale plastové rukavice na jedenie.

Platíme a obsluha je celkom rada, že už odchádzame, pretože komunikácia je naozaj náročná. Bol to však zážitok a najviac nám chutili krevety.

Ranné fotenie starého Dali

My s Markusom ešte spíme a Maca vyráža do ranného Dali kvôli foteniu. Mesto je ľudoprázdne, až na čistiacu čatu, ktorá upratuje ulice po predchádzajúcom večeri.

Ranné mesto má svoje čaro. Obchody, ktoré počas dňa dotvárajú atmosféru mesta, sú zatvorené, no drevené dvere vytvárajú zase úplne inú atmosféru. Maca ráno nachodila takmer 10 kilometrov a nafotila rôzne miesta, brány a uličky.

Pohorie Cangshan

Po skvelých raňajkách v hoteli si voláme taxík a ideme si urobiť výlet do hôr. Pätnásťminútová jazda taxíkom nás dovezie k pokladni na lanovku smerujúcu na Cangshan.

Kupujeme lístky a nasadáme do autobusu, ktorý nás berie ku začiatku lanovky vo výške približne 2 400 metrov nad morom. Nastupujeme a postupne stúpame vyššie a vyššie. Vidíme staré aj nové Dali v diaľke a pod nami sa rozprestiera celé jazero Erhai.

Vystupujeme na vrchnej stanici v nadmorskej výške takmer 3 900 metrov. Pri odchode z lanovky prechádzame cez predajňu kyslíka vo fľaškách v sprejovej forme a taktiež okolo požičovne teplých zimných búnd.

Nič z toho nevyužívame. Dávame Markusa do nosiča a v krátkych tričkách a nohaviciach vychádzame na terasu pred lanovku. Síce sme vo výške takmer 4 000 metrov, ale vonku je príjemne a takmer bezvetrie.

Náš cieľ je jasný. Preskúmať, kam všade sa dá ísť. Turistika na čínsky spôsob je však trochu iná. Všetko je umelo vybudované, hore sú schodiská a chodníky a mimo nich je vstup zakázaný.

Prechádzame teda po chodníku, kam až sa dá, a dostávame sa do výšky 3 966 metrov. Cestou stretávame množstvo ľudí, ktorí sedia na schodoch a oddychujú alebo dýchajú kyslík z fliaš.

Markus zaspáva, a tak pokračujeme ďalej. V tomto pohorí môže človek pri troche šťastia vidieť aj pandy červené. My sme to šťastie nemali a namiesto toho sa Markus po necelej polhodine zobudil.

Maca ho berie na ruky a dáva mu mlieko. Zaspáva, a tak ho nesie na rukách prikrytého plienkou, aby ho slnko nespálilo. Predsa len, v nosiči Thule Sapling je strieška s UPF 50. Maca dostala niekoľko komplimentov, aká je silná a že ani nepoužíva kyslík. Či už bol Markus v nosiči, alebo ho niesla na rukách.

Po necelých troch kilometroch sme prešli všetko, čo je prístupné ľuďom, a tak nasadáme do lanovky a ideme späť dole. Pri prestupnej stanici ešte fotíme a oddychujeme a následne už len pokračujeme dole do mesta.

Obed u Taliana

Po vystúpení z lanovky uvažujeme, kam na obed. Maca našla niečo blízko, takže kráčame popri hlavnej ceste a vo veľkom výpeku smerom k časti, kde je viac podnikov.

Po asi 20 minútach prichádzame k danej reštaurácii. Je však zatvorená. Smutní premýšľame, čo ďalej. Nakoniec sa rozhodujeme pre Fly Me To The Moon. Chutilo nám tam, a tak objednávam taxík cez DiDi priamo do podniku.

To som ešte nevedel, že Fly Me To The Moon má dve reštaurácie. Jednu v centre a jednu úplne mimo. Taxík zastavuje a vodič hovorí, že sme v cieli. Maca na mňa pozerá, že kam som ten taxík objednal.

Nevadí. Preskúmame, čo tu je, pretože podnikov je tu naokolo viac. Dávame si zmrzlinu a tá je výborná. Následne sa presúvame do reštaurácie Trattoria DAE.

Tak toto bol gastro zážitok! Maca si dala šalát s kelom a syrom a ja burattu s pečenou tekvicou. Bolo to nenormálne dobré. Markusovi objednávame pizzu, ktorá je taktiež fantastická.

Síce to nie je čínska kuchyňa, ktorá nám až tak nešmakuje, ale toto je niečo úplne pre nás.

Podvečer v znamení Three Pagodas of Chongsheng Temple

Po gastro zážitku nás taxík berie na hotel a odtiaľ vyrážame pešo pozrieť Three Pagodas, pretože sme tu posledný deň. Jazero Erhai už síce nestíhame, ale Three Pagodas si ujsť nenecháme.

Rozhodujeme sa, že ideme pešo. Chyba.

Infraštruktúra pre chodcov je dosť biedna. Časť cesty preto prechádzame po hlavnej ceste a ak sa nejaké chodníky objavia, často sú zastavané motorkami alebo stojacimi autami.

Po siedmich kilometroch prichádzame k areálu a vchádzame dovnútra. Vstup je prekvapivo bezplatný. Postupne prichádzame k pagodám a hľadáme čo najkrajší pohľad na ne.

Maca fotí a ja sa zatiaľ naháňam s Markusom po obrovskom otvorenom námestí. Areál je naozaj veľmi pekný. Plný kvetov a peknej architektúry.

Pagody by sme mali, ale čo je to tam vyššie v diaľke? Budhistický chrám. A keďže chrámov ešte stále nemáme dosť, ideme pozrieť aj tento. Kráčame po schodoch a keďže Markusa máme v kočíku, musíme ho vyniesť. Bezbariérovosť v Číne nehľadaj.

Chrám je zatvorený. Ako tak kráčame, pred nami sa objavuje ďalší chrám. A za ním je ďalší. A my len kráčame a kráčame, obdivujeme a fotíme. Postupne zisťujeme, že v celom areáli sme zostali takmer úplne sami. Začína sa stmievať a my už pomaly riešime skôr to, ako sa odtiaľ dostaneme von. Netušíme totiž, kde je východ.

Vlastne, my tušíme. Je tam úplne dole, za všetkými tými schodami asi kilometer od nás.

Správca, ktorého oslovíme s rovnakou otázkou, nám potvrdzuje náš predpoklad. . Posiela nás dole po schodoch. No ani za svet. Tvrdohlavo ideme preto po asfaltke určenej pre autá smerom, kde by mohla byť brána.

Prichádzame k bráne a chlapík nám ju otvára. Vyšlo to. Sme zachránení.

Cestou sa ešte zastavujeme v pekárni a kupujeme Markusovi pečivo. Potom už len pokračujeme dole na hlavnú cestu, odkiaľ robíme ešte pár záberov pagod, a berieme taxík na hotel.

Dali ako vstupná brána do Yunnanu

Dali nás očarilo tak ako aj nasledujúce lokality v oblasti Yunnanu. Výborná káva, super jedlo, aj keď nie čínske, krásne historické mesto a architektúra.

Dali sme si naozaj užili a akosi si pomaly zvykáme na život v Číne. Učíme sa tu fungovať, orientovať sa a prijímať veci tak, ako prichádzajú.

Ak by sme si mali zvoliť oblasť, do ktorej by sme sa ešte raz v živote vrátili, bol by to práve Yunnan. A to nielen kvôli Dali, ale aj kvôli Lijiangu, ktorý bol našou ďalšou zastávkou.

Ale o tom už v nasledujúcom článku.