Čína: Lijiang – perla Yunnanu

Spiaci taxikár a rýchly presun

Ráno máme skorý budíček, dáme si raňajky a lúčime sa s našou ubytovateľkou. Taxík sme objednali už večer, aby bol ráno pristavený. Netušili sme však, že taxikár tam bude spať už od večera.

Prichádzame na ulicu a taxikár vo vnútri auta pokojne spí. Máme ešte päť minút, tak čakáme a Markus aspoň trochu behá. Po piatich minútach klopem na sklo. Taxikár celý vystresovaný rýchlo vstáva, nakladá veci a vyrážame smerom na stanicu.

Vlak má opačné radenie vozňov, a tak sa presúvame cez celé nástupište do nášho vagóna. Po hodine a pol jazdy vystupujeme v Lijiangu.

Ako vždy berieme taxík, keďže väčšina staníc, kde jazdia rýchlovlaky, sa nachádza ďaleko od mesta. Taxík zastavuje na hlavnej ceste a vodič nám ukazuje, že ďalej musíme pokračovať pešo cez stĺpikové zábrany. Do tejto časti totiž autá ani motocykle nemôžu. Hotel sa nachádza niekde vnútri.

Uličky sú úplne magické, ale najskôr by sme si radi zložili batožinu a až potom spoznávali mesto. Lenže sa nám akosi nedarí nájsť ubytovanie. Nakoniec opäť zisťujeme, že názov hotela je iný ako na Bookingu. Po polhodine točenia sa dookola ho konečne nachádzame. Prešli sme okolo neho asi pätnásťkrát.

Hneď na úvod nás privíta zafajčená, polootvorená recepcia s výhľadom do záhrady a nie úplne najmilší ubytovateľ. Dáva nám kartičku a vysvetľuje, kde budeme mať raňajky. Tie sa podávajú v podniku neďaleko ubytovania. Odkladáme veci na izbe, prebaľujeme Markusa a ideme spoznávať mesto.

Prvé spoznávanie starého mesta

Lijiang je zase iný. Dali malo nádherné staré mesto, avšak skoro všetky ulice boli prístupné pre motorkárov aj autá. V Lijiangu je staré mesto oddelené zábranami, a tak sa sem autom ani na motorke jednoducho nedostaneš. Dokonca aj ľudia, ktorí sú ubytovaní priamo v centre, ako v našom prípade, si môžu na recepcii požičať vozík na odtlačenie batožiny až k taxíku na hlavnú ulicu.

Lijiang nás však úplne dostal. Nádherné domy, krásne podniky s množstvom kaviarní či predajní a k tomu naozaj nekonečné prechádzky.

Mesto je celkom kopcovité, a tak nás čakali stále výstupy a zostupy po jednotlivých uličkách. Okrem toho tu malý športový kočík nie je úplne najpraktickejšie riešenie. Kamenná dlažba s veľkými škárami dáva zabrať, takže nosič alebo veľký kočík je oveľa lepšia voľba.

Po krátkom spoznávaní mesta sme obed vyriešili v reštaurácii, kde ponúkali pizzu, aby sa najedol aj Markus. Bola výborná a celkovo to bol veľmi príjemný priestor aj s obsluhou.

Následne sme sa znovu presunuli do mesta a narazili na výbornú zmrzlinu. V Číne sme na zmrzlinu a podobné sladkosti narazili len veľmi málo a väčšinou práve na turistických miestach, takže keď sme ju uvideli, bola to jasná voľba. Bola síce drahá, ale však sme na dovolenke a treba si aj užívať.

To sme však ešte netušili, že oproti sa bude nachádzať predajňa s čokoládovými pralinkami. Aj tie boli v Číne skôr raritou a objavili sme ich len na pár turistických miestach. Vybrali sme pár kúskov na ochutnanie, vrátili sa na ubytovanie a celé pralinky padli za pár minút. Večer sa do predajne vraciam a nakupujem znovu. Boli nenormálne dobré!

Večer je mesto natrieskané vo švíkoch. Všade ľudia a plné podniky. Je to však úplne iné mesto ako cez deň. Všade sú lampy a krásne osvetlenie, ktoré vytvára úplne inú atmosféru. Najkrajšie na tom je, že to nie je gýčové. V starom meste nenarazíš na svietiacu reklamu alebo niečo, čo by veľmi prekážalo.

Marcelka išla uspávať Markusa a ja som išiel po pralinky, večeru a pozrieť si staré mesto v inej atmosfére. Na večeru som zobral slíže s bravčovým mäsom. Porcia pre dvoch stála 2,50 eura. Toto jedlo bolo dostať naozaj všade a je veľmi lacné.

Opäť zmena plánov

Ráno sa presúvame na raňajky podľa inštrukcií majiteľa. Prichádzame do podniku a servírujú nám knedlíčky plnené mäsom a k tomu polievku, ktorá vlastne nie je úplne polievkou, ale chutí ako ryžová voda. Dáme si pár knedlíčkov a odchádzame. Už dnes vieme, že zajtra raňajky vynecháme. Knedlíčky s mäsom do seba na raňajky naozaj nedostaneme.

Plány pre Lijiang boli jasné – Tiger Leaping Gorge ako jeden z najväčších kaňonov sveta, staré mesto a park. Po zistení, že k Tiger Leaping Gorge by sme museli cestovať autobusom viac ako tri hodiny, meníme plány.

Relatívne blízky Jade Dragon Snow Mountain ponúka lanovku do výšky viac ako 4 000 m n. m.. To bude ono. Avšak ani tu nám šťastie nepraje. Lístky sa zakupujú minimálne týždeň vopred prostredníctvom WeChat. Ani tento výlet nám nie je súdený, tak zostávame v meste a preskúmame všetko, čo sa dá. Prvá zastávka – miestny trh.

Trhovisko, ktoré nás dostalo

Prichádzame k miestnemu trhovisku, ktoré sa nachádza kúsok od centra Lijiangu. Prechádzame okolo živých rýb, rakov a rôznych tvorov z mora, ale nás zaujala skôr časť s ovocím a zeleninou.

Taký výber ovocia a zeleniny som naozaj nezažil nikde na svete. Množstvo banánov, obrovské dračie ovocie, vodné gaštany, hrach, ale taktiež čučoriedky, ktoré sú veľké ako palec. Proste waw.

Prechádzame sa a postupne kupujeme niektoré druhy ovocia. Zastavujeme pri čučoriedkach, kde kupujeme polkilové balenie za euro, a mám chuť aj na pár strukov hrachu. Poprosím, aby mi dala za jedno euro hrachu. Vtedy som ešte netušil, že to bude množstvo, ktoré budem jesť nasledujúce tri dni. Myslím, že na tento rok som už hrachu nasýtený.

Vzdiaľujeme sa od trhoviska a hodnotíme to ako super zážitok. Či už sme boli v Maroku, na Filipínach alebo v iných častiach sveta, takéto trhovisko sme nikde nezažili.

Návšteva parku Black Dragon Pool

Presúvame sa popri rieke smerom k parku Black Dragon Pool. Ak plánuješ cestu do Lijiangu, toto miesto určite nevynechaj. Park je naozaj pekný a nájdeš tu aj pokojné miesto na oddych bez veľkého množstva ľudí.

Park sa skladá z niekoľkých častí a tá najvýraznejšia je s mostom, ktorý končí pagodou v čínskom štýle uprostred jazera. V pozadí trčia vrcholky 5-tisícových hôr Jade Dragon Snow Mountain. Mali sme šťastie a napriek oblačnosti sa nám zasnežené štíty na chvíľku ukázali.

Pokračujeme ďalej okolo jazera a cestou stretávame množstvo ľudí, ktorí spolu cvičia, tancujú alebo hrajú rôzne hry. Nájdeš tu aj vonkajšie workoutové ihrisko či detské preliezky. Toto hodnotíme ako pekné miesto a vychádzame na ulicu druhou bránou.

Keďže ešte v Dali Markus našiel na hoteli klasický stavbársky zasúvací meter a bola to jeho najlepšia hračka, rozhodli sme sa, že by sme tu v Lijiangu mimo starého mesta mohli nájsť obchod s takýmto tovarom. A tak sa aj stalo.

Kráčame ulicou a po dvoch neúspešných pokusoch, keď to vyzeralo ako domáce potreby alebo stavebniny, sa z toho vždy vykľuli potraviny. Nakoniec nachádzame obchod s domácimi potrebami. Kupujeme žltý trojmetrový meter a Markus má z toho nenormálnu radosť. Toľko radosti za 1,50 eura.

Pomaly prichádza večer, a tak sa ešte vraciame späť k jazeru do parku, či neuvidíme hory krajšie. Namiesto hôr však nad pagodou svieti hologram znázorňujúci hory. Asi lepšie slovo ako gýč to nevystihuje. Čakáme, kým to vypnú, ale nič. Odchádzame z parku.

Voláme taxík a ideme späť na hotel. Tesne pred zastavením, v menej stráženej chvíli, Markus otvára dvere na taxíku za jazdy a taxikárka chytá jemný srdcový záchvat. Našťastie sa nič nestalo a na takéto momenty sme si už pri Markusovi zvykli.

Shizi Mountain Wangulou a nenormálne sushi!

Ďalší deň sa nesie v znamení spoznávania ďalších uličiek starého Lijiangu. Objavujeme ďalšie, ktoré sme ešte nenavštívili, a zakaždým sme prekvapení, aké je to nádherné. Nové uličky, nové zážitky.

Zastavujeme sa na zmrzline, pretože tá bola naozaj dokonalá, a obed trávime v meste, kde sa Markus vyspal v kočíku. Zmrzlina bola v Číne pre nás stále trochu netradičným objavom a po Dali sme už vedeli, že ak na ňu niekde narazíme, určite ju neobídeme. Poobede ideme objaviť inú časť mesta, a tak sa dostávame pod kopec s názvom Shizi Mountain Wangulou.

Ja veľmi nechcem ísť hore s kočíkom, lebo zase to bude trápenie, ale Marcelka ma prehovára. A tak vystupujeme pomaly, ale isto smerom hore. Pri bráne platíme vstupné do parku a pokračujeme ďalej.

Dostávame sa až na úplný vrchol, kde je vyhliadková veža. Po schodoch kráčame až na najvyššie poschodie a prvýkrát vidíme Lijiang z vtáčej perspektívy. Nádhera. Čierne strechy sú doslova nalepené na sebe a pomedzi ne vidieť úzke uličky. V diaľke vidíme náš obľúbený park.

Zostupujeme opačnou stranou priamo do starého mesta a kúsok od nášho ubytovania. Na večeru sa rozhodujeme, že by sme si dali niečo dobré. Marcelka objavuje na nete sushi, a tak berieme taxík k obchodnému centru, kde je sushi bar.

Peckové sushi a hlavne to s kačacou pečienkou. Také sme nikde inde nevideli ani neochutnali a bolo nenormálne dobré! Ďalší gastro zážitok za nami a my sa presúvame na hotel, tentoraz pešo, aby nám cestou vytrávilo.

Lijiang nás očaril

Lijiang nás očaril. Staré mesto bez motoriek a áut, krásna architektúra a gastro zážitok zo sushi, na ktorý budeme spomínať ešte dlhé roky.

Na každom kroku obrovské sukulenty a preslávené yunnanské tradičné koláčiky plnené jedlými okvetnými lístkami ruží, ktoré sa tu pečú čerstvé každý deň. Nie úplne najlepšie ubytovanie, avšak na prespanie to stačí.

Po mestách v oblasti Yunnan, ako bolo Dali a teraz Lijiang, sme zvedaví, či to ešte vôbec niečo prekoná. Naša cesta pokračuje ďalej smerom k Tibetu a ďalšia zastávka je Shangri-La.